Túlame sa po hornooravských lesoch

Polovica mojej rodiny pochádza z hornej Oravy, preto sa každoročne do hornooravských lesov radi vraciame. Zvyčajne tam zavítame, keď rastú hríby. Tamojšie lesy sú osobité, teda aspoň pre mňa. Majú svoje čaro a svoju typickú vôňu. Prechádzka v nich je ako balzam na dušu. Nemusíte ani nazbierať plný kôš hríbov a aj tak z lesa odchádzate spokojní, zbavení všetkých starostí a plní energie. 

Nevynechali sme ani rok, kedy mala naša mladšia dcérka len niekoľko mesiacov. Kúpili sme si nosič a takto si to s nami naša malá hubárka užívala:

Hríbov bolo v lese neúrekom. Každý jeden sme ovoňali, očistili a spokojne vložili do košíčka. Počas prechádzky lesom sme si pochutnali aj na čučoriedkach, ktoré tam rastú.

Aj našej väčšej hubárke sa podarilo nájsť hríbik. A našli sme aj velikánsku ropuchu.

Heš ropucha heš, do úkrytu bež!

Nožičky sa unavili, hor sa na tátošov, ide sa domov.