Túlame sme sa čarovnou Banskou Štiavnicou

Víkend sme strávili v štiavnických Kopaniciach (600 m.n.m). Po niekoľkých rokoch som sa opäť vrátila na miesto, ktoré som navštívila ešte ako žiačka základnej školy. Už vtedy na mňa zapôsobilo a chcela som sa tu raz znovu vrátiť.

Banská Štiavnica má neskutočné čaro. Teda aspoň pre mňa. Tento víkend, po prvýkrát aj so svojou rodinou, sme sa opäť po rokoch túlali po miestach, ktoré som poznala z mladosti.
​
Pred dvadsiatimi rokmi, kedy sme tu boli prvýkrát na školskom výlete, bola Štiavnica iná. Bola krásna, ale zanedbaná. Dnes v nej ešte vidno pozostatky z tej doby. Niektoré budovy ostali dodnes ošarpané a schátrané. Avšak mesto sa veľmi zmenilo. Krásne historické budovy už nie sú také šedé a smutné. Mnohé z nich sú zrekonštruované, mesto je plné všakovakých netradičných obchodíkov, zahraničných i slovenských turistov, mladých umelcov, čo len-tak sedia na schodoch a maľujú...

Našu cestu sme započali ubytovaním v krásnej chalúpke na Kopaniciach. Ďalšia naša zastávka bola Moderštôlniansky tajch.

Potom nasledovalo centrum Banskej Štiavnice. Z parkoviska na Mládežníckej ulici sme šli pešo smerom hore na Námestie sv. Trojice. Doteraz je v centre veľa domov s pôvodnými názvami a pútačmi. Konkrétne na tejto budove sú nápisy: koloniálny tovar vo veľkom, veľkopražiareň kávy, výhradný predaj múky Schoeller, barvy a laky vo veľkom.

Ideme ďalej okolo krásnej, no schátranej budovy, vedľa ktorej stojí nádherná budova, v ktorej sa momentálne nachádza Kaviareň 4 Sochy. Budova získala ocenenie ministerstva kultúry "Národná kultúrna pamiatka roku 2010". 

Ďalej putujeme okolo sochy Andreja Kmeťa hľadajúc zmrzlinu. Deti nevládzu, je horúco, dobíjame baterky na zmrzke.

Hneď vedľa zmrzky nachádzame krásne výklady neobyčajného hračkárstva. Jasné, že sme tam zakotvili a kochali sa krásnymi hračkami.

Máličko oddýchnutí kráčame na Námestie sv. Trojice, prechádzame okolo budovy Mestskej verejnej školy pre ženské povolania až k morovému stĺpu so súsoším sv. Trojice.

A ide sa na Kopanice. Úzky a nerovný terén cesty nám dal trošku zabrať. Ak sa tadiaľ chystáte, buďte opatrní. Zakladáme ohník, opekáme sójové špekačky, šantíme, skáčeme, bláznime sa.

Na druhý deň putujeme do okolitej prírody. Dievčatá sú po pár krokoch vyčerpané, jedna sa zľakne slimáka, druhá fňuká, lebo sa bojí prejsť lúkou plnou skákajúcich lúčnch koníkov. Zas jeden nudný nápad prehnane akčných rodičov... 

Posledná prechádzka centrom Štiavnice. Tentoraz objavujeme skryté zákutia, zaujímavé uličky mimo hlavného ťahu. 

Ešte obed s koláčikom a ide sa domov. Štiavnica krásna, veľa sme tu toho nestihli, preto sa tu určite ešte vrátime.