Na ceste medzi Novou Dedinkou a Bernolákovom, v tôni pri priehrade Malého Dunaja, sme objavili miesto posiate rastlinkami medvedieho cesnaku. To bolo radosti! :)

V listnatom lesíku sa to hemžilo medvedími listami. Počas zbierania sme aj koštovali. A dievčatá nám predviedli takéto ksichítky po ochutnaní lístka medvedieho cesnaku :)

Tarhali dzifky, tarhal ocec, tarhala mac...

Cestou k autu sme natrafili na malú farmu s koňmi a sliepkami. Pred odchodom ešte fotka s koníkom a ide sa dom... 

​Koncom augusta sme sa vybrali potúlať krásnym Ľubovnianskym hradom. Počas letnej turistickej sezóny je prehliadka obohatená o vystúpenie sokoliarov. Na tých sme sa tešili najviac. Prišli dve dámy zo Základnej školy Maximiliána Hella v Banskej Štiavnici, kde sa vyučuje sokoliarstvo a chov koní. Pre návštevníkov hradu si pripravili ukážku letov a schopností nádherných dravých vtákov. Prehliadka stojí dospelého 5 eur, deti do 6 rokov majú vstupné zadarmo. A ide sa:

Na hlavnom nádvorí bola možnosť odfotiť sa v rytierskom brnení. Naša staršia dcérka sa podujala navliecť do brnenia a zapózovať fotografovi, ktorý jej do piatich minút vytlačil fotku. Pozreli sme si stánky s milými hradnými drobnôstkami a išli sme sa pozrieť na pôsobivé vystúpenie skoliarov, kde som od orla dostala chvostom po hlave :)

Ideme ďalej bez sprievovdkyne, na vlastnú päsť objavujeme zaujímavé miesta hradu.

A ešte zopár zaujímavých miest na hrade: výstup na vežu s nebojácnym holubom, krásny výhľad na Starú Ľubovňu, ​ ale aj prehliadka tajomných podzemných chodieb:

Víkend sme strávili v štiavnických Kopaniciach (600 m.n.m). Po niekoľkých rokoch som sa opäť vrátila na miesto, ktoré som navštívila ešte ako žiačka základnej školy. Už vtedy na mňa zapôsobilo a chcela som sa tu raz znovu vrátiť.

Banská Štiavnica má neskutočné čaro. Teda aspoň pre mňa. Tento víkend, po prvýkrát aj so svojou rodinou, sme sa opäť po rokoch túlali po miestach, ktoré som poznala z mladosti.
​
Pred dvadsiatimi rokmi, kedy sme tu boli prvýkrát na školskom výlete, bola Štiavnica iná. Bola krásna, ale zanedbaná. Dnes v nej ešte vidno pozostatky z tej doby. Niektoré budovy ostali dodnes ošarpané a schátrané. Avšak mesto sa veľmi zmenilo. Krásne historické budovy už nie sú také šedé a smutné. Mnohé z nich sú zrekonštruované, mesto je plné všakovakých netradičných obchodíkov, zahraničných i slovenských turistov, mladých umelcov, čo len-tak sedia na schodoch a maľujú...

Našu cestu sme započali ubytovaním v krásnej chalúpke na Kopaniciach. Ďalšia naša zastávka bola Moderštôlniansky tajch.

Potom nasledovalo centrum Banskej Štiavnice. Z parkoviska na Mládežníckej ulici sme šli pešo smerom hore na Námestie sv. Trojice. Doteraz je v centre veľa domov s pôvodnými názvami a pútačmi. Konkrétne na tejto budove sú nápisy: koloniálny tovar vo veľkom, veľkopražiareň kávy, výhradný predaj múky Schoeller, barvy a laky vo veľkom.

Ideme ďalej okolo krásnej, no schátranej budovy, vedľa ktorej stojí nádherná budova, v ktorej sa momentálne nachádza Kaviareň 4 Sochy. Budova získala ocenenie ministerstva kultúry "Národná kultúrna pamiatka roku 2010". 

Ďalej putujeme okolo sochy Andreja Kmeťa hľadajúc zmrzlinu. Deti nevládzu, je horúco, dobíjame baterky na zmrzke.

Hneď vedľa zmrzky nachádzame krásne výklady neobyčajného hračkárstva. Jasné, že sme tam zakotvili a kochali sa krásnymi hračkami.

Máličko oddýchnutí kráčame na Námestie sv. Trojice, prechádzame okolo budovy Mestskej verejnej školy pre ženské povolania až k morovému stĺpu so súsoším sv. Trojice.

A ide sa na Kopanice. Úzky a nerovný terén cesty nám dal trošku zabrať. Ak sa tadiaľ chystáte, buďte opatrní. Zakladáme ohník, opekáme sójové špekačky, šantíme, skáčeme, bláznime sa.

Na druhý deň putujeme do okolitej prírody. Dievčatá sú po pár krokoch vyčerpané, jedna sa zľakne slimáka, druhá fňuká, lebo sa bojí prejsť lúkou plnou skákajúcich lúčnch koníkov. Zas jeden nudný nápad prehnane akčných rodičov... 

Posledná prechádzka centrom Štiavnice. Tentoraz objavujeme skryté zákutia, zaujímavé uličky mimo hlavného ťahu. 

Ešte obed s koláčikom a ide sa domov. Štiavnica krásna, veľa sme tu toho nestihli, preto sa tu určite ešte vrátime.

10. – 12. júna sa konal ôsmy ročník podujatia s názvom Víkend otvorených parkov a záhrad. Hlavným cieľom toho podujatia je oslava a prezentácia hodnôt prírodného a kultúrneho dedičstva, ktoré parky a záhrady predstavujú. My sme ho strávili v najväčšom barokovom kaštieli Slovenska vo Veľkom Bieli.

​Myšlienka otvárania a sprístupňovania parkov a záhrad vznikla v Holandsku a Anglicku a stáva sa čoraz obľúbenejšou v celej Európe. Do podujatia sa zapojili súkromné i verejné parky a záhrady z celého Slovenska.
​
Veľkobielsky kaštieľ sme prvýkrát navštívili v roku 2011. Niekoľko mesiacov po tom, čo sme sa do Veľkého Biela presťahovali. No až dnes sme si prešli všetky dostupné miestnosti a videli vnútorný areál a okolité záhrady. Odporúčam všetkým, ktorí tento nádherný kaštieľ ešte nenavštívili, aby tam šli a užili si čarovnú atmosféru tohto miesta.
​
Nech sa páči, tu je malá fotoreportáž našich zážitkov z kaštieľa:

Prezreli sme si krásne maľby a keramické výtvory žiakov SZUŠ a Ateliéru Kompas z Novej Dedinky.

Nádherná hlavná sála kaštieľa, kde sa konajú koncerty a divadelné predstavenia:

Majestátna vyše šesťdesiatročná dominanta nádvoria - prenádherná smutná vŕba:

Objavili sme aj zázračný tunel popod stromy a živé ploty. Keď tu zrazu, poklad!

Tajomná húština nás zaviedla k veľkej bráne...

A sme z tunela von.

Kaštieľ zvonku. Ošarpaný, smutný... ale i tak má neskutočné čaro a stojí zato ho navštíviť.

Zámocký park v Pezinku miesto ako stvorené pre rodiny s deťmi. Ak sa tam chystáte, nezabudnite si pribaliť kus staršieho chleba, odrážadlo alebo bicykel pre deti a hor sa na výlet. 

V areáli Zámockého parku sa nachádza malé jazierko plný kačíc, kaprov a iných rýb. Po parku sa prechádzajú krásne pávy, je tam plno nádherných stromov a nájdete tam aj detské ihrisko. My sme dnes kŕmili nielen kačky, ale o kúsok chlebíka bojovali aj obrovské kapre, ktoré si tam veselo plávali a hľadali niečo pod zub. 

Veľká zábava bola naháňanie kačiek po lúke. Mala som pocit, že to baví niele naše dievčatá, ale aj samotné kačice, veď posúďte sami:

Zámocký park v Pezinku je typický svojimi nádhernými mohutnými stromami a pávmi. Tie sme tam videli veľakrát, ale nikdy sa pred nami nezjavili vo svojej plnej kráse. Dnes sme mali šťastie. Vyzerajú, že sa chceli fotiť, ale v skutočnosti nemali veľmi náladu a škriekali, akoby nás chceli odohnať. Hneď ako videli, že sa k ním blížime, začali utekať za plot. A tam sa nám takto popredvádzali:

Aj na jeseň má zámocký park svoje čaro. Všetko je sfarbené do jesenných hnedo-žltých tónov. Na zemi nájdete gaštany, bukvice či žalude a nazbierať si tu môžete aj pestrofarebné listy rôznych tvarov.

Polovica mojej rodiny pochádza z hornej Oravy, preto sa každoročne do hornooravských lesov radi vraciame. Zvyčajne tam zavítame, keď rastú hríby. Tamojšie lesy sú osobité, teda aspoň pre mňa. Majú svoje čaro a svoju typickú vôňu. Prechádzka v nich je ako balzam na dušu. Nemusíte ani nazbierať plný kôš hríbov a aj tak z lesa odchádzate spokojní, zbavení všetkých starostí a plní energie. 

Nevynechali sme ani rok, kedy mala naša mladšia dcérka len niekoľko mesiacov. Kúpili sme si nosič a takto si to s nami naša malá hubárka užívala:

Hríbov bolo v lese neúrekom. Každý jeden sme ovoňali, očistili a spokojne vložili do košíčka. Počas prechádzky lesom sme si pochutnali aj na čučoriedkach, ktoré tam rastú.

Aj našej väčšej hubárke sa podarilo nájsť hríbik. A našli sme aj velikánsku ropuchu.

Heš ropucha heš, do úkrytu bež!

Nožičky sa unavili, hor sa na tátošov, ide sa domov.