Pre niekoľkými rokmi som začala pestovať svoje vlastné bylinky. K bazalke, levanduli, pažítke, šalvii, ligurčeku, koriandru, petržlenu, mäte a medovke postupne pribudol pamajorán, saturejka, tymián a rozmarín. Bylinky mi mohutnejú a rozrastajú sa, preto som sa rozhodla priebežne ich strihať a sušiť. Mali by sa sušiť na teplom a vzdušnom mieste. Môj dizajnér mi vyrobil nálepky, ktoré som si polepila na priehľadné vrecúška. Tie zoženiete v papiernictve. Vrecká som naplnila vysušenými bylinkami a zaviazala špagátom. Ak nemáte vlastný väčší záhon, bylinky si môžete posadiť aj do kvetináčov. Poniektoré vám aj krásne zakvitnú a spestria vaše okná či balkóny. Takéto balíčky plné zdravých bylín môžu byť skvelým darčekom pre vašich blízkych: 5 rád ako uskutočniť ideálny zber byliniek
0 Comments
Dnes sme prišli po týždni túlačiek zo severu krajiny domov na západ a privítala nás tu krásna teplá jar. Severná, chladnejšia časť Slovenska sa len teraz začala prebúdzať. Práve tento týždeň začali spod zeme vykúkať farebné hlavičky prvých jarných kvetov. Na prechádzkach bardejovskými lesmi a lúkami sme okrem stáda krásnych srniek videli len niekoľko jarných kvietkov - veternica hájna, prvosienka jarná, pľúcnik lekársky, podbeľ liečivý. Zopár kvetov sme si nazbierali a spravili spolu s mladou žihľavou chutný čaj. Na tomto území som spoznala nový kvet, ktorý som predtým nikdy nevidela. Hneď ako sme dorazili domov, začala som na internete hľadať jeho názov. Volá sa zubačka žliazkatá a ak by ste nevedeli, takto vyzerá: Na Orave, kde sme sa presunuli zo šarišských končín, rástli podobné jarné kvety. Pribudol k nim akurát len šafran jarný, s ktorým sme na východe nestretli. Na západe nás už čakali rozkvitnuté a pučiace stromy, v záhradke nás potešili asi 5-centimetrové rastlinky hrachu a cibule, čochvíľa rozkvitnú tulipány, pekne sa rozrástol aj môj bylinkový záhon, kde má svoje miesto medovka, mäta, oregano, tymián, ligurček, pažítka, šalvia, levanduľa a koriander. Dnes som ešte zasadila cviklu, mrkvu, rukolu, šalát a všetko poriadne poliala. Konečne prvá pravá jarná práca v záhradke. Vy, ktorí máte záhradku, tento pocit radosti určite poznáte.:)
Dnes som v záhrade pozbierala takmer poslednú tohtoročnú úrodu. Za celých 5 rokov, čo sú z nás záhradkári :) sa nám nestalo, žeby sme paradajky zbierali v októbri. Väčšinou prišiel na konci augusta nejaký kyslý dážď a všetko do niekoľkých dní zhnilo. Tento rok sa tak nestalo a my sme si pochutnávali do dnešného dňa na vlastných nehnojených a nestriekaných paradajkách. Pozbierala som aj posledné papriky, tie už trošku poznačili prvé mrazíky.
Vytiahla som aj mrkvu. Tej nebolo veľa, ale zopár ich bolo naozaj krásnych. Konečne som vykopala aj cibule gladiol a kán, aby mi v zime nepomrzli. Nechala som si tam ešte petržlen, cviklu a mangold. Korene petržlenu sú maličké, tým sa nám tu akosi nedarí. Ale aspoň mám zdravú a voňavú vňať, ktorú často pridávam do polievok. Všimla som si, že začína rásť mladý kôpor, rukola, koriander a kvietky aksamietnice, dokonca mám aj asi tri mladé cibuľky s vňaťou, ktoré tam boli od jari zabudnuté a teraz si zaumienili, že budú rásť. Môj bylinkový záhon je doteraz krásny. Veselo si rastie mäta, medovka, šalvia, zelerová vňať, ligurček, pažítka, oregano. Pomaličky ich začínam zbierať a sušiť, nech máme zásoby na zimu. V piatok som opäť urobila zopár záberov z našej záhradky. Dozrievajú paradajky, papriky, cukety, maslové tekvice, hokaido a cvikla. Mojím najväčším pokladom je rastlinka baklažánu, ktorú som pestovala od malilinkého semienka. Mala som asi 6 semien, z ktorých sa po dlhom predlhom čase klíčenia zázračne ujalo len jedno. Aj to veľmi pomalinky rástlo v malom kelímku od jogurtu a ani som neverila, že z neho niečo vyrastie. S príchodom leta rastlinka čoraz viac rástla a mohutnela, potom som ju presadila do záhradky a dnes sa tešíme z prvého plodu.
Jari sme sa po tej dlhej zime nemohli dočkať. Takú malú jar sme si už v januári urobili doma za oknami, posadili rôzne semienka a tešili sme sa z každej rastlinky, ktorá vykukla. Niekedy v marci prišiel rad na prípravu hriadok, rozniesli sme kompost, pokultivátorovali a začali pomaly sadiť. Dnes už žneme prvú úrodu, reďkovka už je takmer skonzumovaná, špenát ide pomaly do kvetov, rukolu a mladú cibuľku máme denne na stole. Včera som konečne urobila zopár záberov z mojej oázy radosti. Tu je taká malá fotoreportáž toho, čo nás baví:
Dnes tu odo mňa nenájdete recept, ale len obyčajné fotky obyčajnej zeleniny z našej záhradky. Pre niekoho obyčajné veci, pre mňa veľmi významné.
Asi mi dajú viacerí za pravdu, že niet nad voňavú domácu zeleninu. Ja sa opäť chválim našou úrodou z malého kúsku zeme, ktorý máme. Toto je dôkaz toho, že sa dá vypestovať krásna a chutná zelenina bez chémie, umelých hnojív a postrekov. Tento rok sme si dopomohli len našim vlastnoručne nazbieraným niekoľkoročným kompostom. Pomohlo tiež veľa prirodzenej vlahy, slniečka tak akurát, lásky a starostlivosti a... Tu sú naše kúsky zdravia: |
Autor: Natália KuľkováArchives
February 2019
Categories |