Pani kuchárky školských jedální, začnite sa na deti viac usmievať, bude im u vás viac chutiť

​Občas si spomeniem na časy, kedy som bola žiačkou základnej školy, kde sa výborne varilo a väčšinou mi jedlo z jedálne chutilo. Pokiaľ to nebola nejaká gumená hovädzina plná blán s vajcovo-rascovou polievkou... Skvostov by sa našlo viac. Našťastie, ich nebolo príliš veľa. Prevažovali jedlá, ktoré som mala rada. 

Jedlá klasických školských jedální obsahujú podľa môjho názoru stále veľa mäsa, laktózy a lepku. Nehovoriac o polotovaroch a kadejakých dochucovadlách, ktoré by sa v strave určenej deťom podľa mňa nemali vôbec vyskytovať. Stále ma však trápia rôzne otázky: Prečo sa v jedálňach nevarí z väčšieho množstva ovocia, zeleniny a strukovín? Prečo sa neponúka viac čerstvého ovocia a zeleniny? Prečo sú jedlá prehnane slané, mastné či presladené? Akú výživovú hodnotu majú napríklad také pečené buchty, langoše, šišky, špagety a pizza poliata kečupom? Prečo v polievkach plávajú celé guľky korenia, ktoré nepozorné deti občas schrúmu? Prečo deti musia piť sirupové vody a nie je im ponúknutá iná alternatíva? Prečo sa deti nesmú pri jedle porozprávať a v jedálňach vládne dusná atmosféra?
​
Takto by sa dali menovať mnohé ďalšie nedostatky dnešných školských jedální. Ale nerada by som písala len o negatívach. Verím, že existujú aj kvalitné školské jedálne, kde sú kuchárky, ktoré sa neustále vzdelávajú, nie sú im cudzie nové trendy a vedia sa prispôsobiť ľuďom s rôznymi intoleranciami. Majú základné poznatky zo zdravej výživy, chcú sa zlepšovať a ide im hlavne o to, aby vo svojej jedálni videli najmä spokojné tváre. Ak varia s radosťou a láskou, je to potom cítiť aj v uvarenom jedle. Keď sa k tomu budú na svojich klientov a žiakov usmievať, bude im oveľa viac chutiť­.