Mnohí rodičia sa často stretávajú s problémami v jedení varených jedál u svojich ratolestí. U niektorých sú tieto problémy dlhodobé, u niektorých sa vyskytujú v rôznych fázach vývinu dieťaťa. Rodič však musí byť ten, kto rozhoduje, určuje hranice, vychováva, vzdeláva a buduje správne návyky aj v obyčajnom jedení dieťaťa. Počas materskej dovolenky som stretla všakovaké typy mamičiek. Spomínam si na hrdé matky, ktoré sa všade pýšili tým, ako svoje deti kojili takmer do troch rokov. Nekojace mamičky sa k nim radšej ani nepribližovali, lebo boli odpísané hneď po prvej otázke: „A ty ešte kojíš?“ A keď po siahodlhej rozprave o pozitívach kojenia ponúkli 1,5-ročnému dieťaťu detské keksíky v tvare zvieratiek, či macíkovské čipsy (tie sú predsa určené deťom), v tom momente som sa nezmohla na slovo. K tomu nesmel chýbať džús alebo voda so sirupom a výživná mlska pred obedom bola zjedená do piatich minút. Nezabudnem na tvrdenie jednej matky, že to svojmu dieťaťu dáva preto, lebo nič iné jej nechce jesť. A po tomto som už fakt skoro odpadla :). Moje dieťa neznáša zeleninu a ovocie Ďalšou ženou počas mojej mamičkovskej púte bola matka, ktorá nedávala svojmu dieťaťu zeleninu ani ovocie, pretože podľa jej slov ani jedno ani druhé neznáša. A pri každej príležitosti, ktorá sa vyskytla, to nezabudla zdôrazniť. Vždy keď som jej dieťaťu ponúkala jablko alebo iné ovocie, v momente odpovedala zaňho: „Neverím, že to zje. On to určite ani neochutná a ak náhodou áno, vypľuje to.“ A vinu, samozrejme, hádzala na všetkých blízkych navôkol. To, že ona zaňho v momente ponúknutia rozhodla negatívne, si už neuvedomovala. Moja rada: Ak verbálne rozhodnete za dieťa v negatívnom zmysle, nečudujte sa, že bude odmietavé a jedlo, ktoré mu ponúknete, nikdy neochutná a nezačne mať samo od seba rado. Ponúkajte svoje deti s citom a trpezlivosťou, no zároveň ich nenúťte, ale hľadajte spôsob, ako im potravinu, ovocie či zeleninu predstaviť v čo najlepšom svetle. Rozprávajte svojim deťom o tom, odkiaľ pochádzajú, koľko majú vitamínov, že z nich rastú krásne dlhé vlasy, veľké svaly, že vďaka nim budú silní a plní energie. Moje dieťa chrúme hranolky a rezne Matka číslo 3 bola zas taká, že chcela dopriať svojmu dvojročnému dieťaťu takmer všetko. S tvrdením, že aj tak sa tomu dieťa nevyhne a časom bude jesť nezdravé veci. V škole sa tomu určite pod vplyvom rovesníkov neubráni. Takže jej syn už v dvoch rokoch chrúmal vyprážané bravčové rezne a zajedal ich hranolkami. A možno aj s kečupom, ale ten je predsa zo zdravých paradajok... Moja rada: Ani jeden extrém ani druhý nie sú príliš dobré. Zamyslite sa len nad sebou, čo vám niekedy spravia so žalúdkom vyprážané rezne alebo syry s hranolkami. Ako to človeka zaťaží. Čo to potom spraví s detským telíčkom. Možno nič. Možno to detské telíčko strávi ešte jednoduchšie a rýchlejšie ako to vaše. Ale zas mu len dávate návyk, ktorý mu ostáva do budúcnosti. Moje dieťa nenávidí omáčky, prívarky ani polievky Aj matky skľúčené z toho, že ich deti nechcú nič varené a tekuté som poznala neúrekom. Vraj všetko len tuhé, pokrájané na úhľadné pásiky, nepopučené, také a onaké... A matka sa môže zblázniť od každodenných výmyslov svojich rozkazujúcich miláčikov. Moja rada: Nevymýšľajte každý deň, čo svojmu dieťaťu navariť, aby to zjedlo. Varte pre celú rodinu. Varte to, čo vám chutí a neobmedzujte svoj jedálny lístok na Peťkove či Aničkine jedielko. Nech sa váš potomok naučí jesť všetko. Nepodporujte v ňom prieberčivosť. Dajte mu jedlo a zdôraznite, že ak ho náhodou nezje, ostane pravdepodobne hladné, lebo ďalšie jedlo mu pripravíte až o 2 – 3 hodiny. Ak dieťa nezje obed, nedávajte mu za ním chlieb či iné náhrady. Snažte sa byť neoblomní a stojte si za svojim. Možno to znie kruto, ale ak dáte vášmu dieťaťu po nezjedenom jedle možnosť vybrať si to, čo si samé zapýta, bude ohŕňať nosom nad vašimi jedlami aj naďalej. Moje dieťa nikdy nestrčí do úst nič nezdravé! Určite ste aj vy stretli veľa premúdrených mamičiek, ktoré priam prekypovali vedomosťami o zdravom stravovaní. Zdravej výžive sa predsa venujú roky, sledujú foodblogerov, relácie o varení, čítajú internetové diskusie, sú v centre diania... Neznesú, aby ich dieťa dalo do úst niečo slané či nedajbože sladké. A čudujú sa všetkým matkám, ktoré také niečo dopustia. Poučujú ich a verejne moralizujú, najmä na sociálnych sieťach. Pretože to je ten najideálnejší priestor pre mudrujúce mamičky :). Moja rada: Pokúste sa aj vy rešpektovať ostatných rodičov, ktorí si zvolili inú cestu, akou je tá vaša. Možno sami časom zistíte, že ani z toho vášho dieťatka nebude bohvieaký jedák a nebude si vyberať len tú vašu domácu, nemastnú, neslanú, nesladkú extra zdravú stravu. Babičky a dobré tetušky mu raz dajú potajomky nejakú tú sladkosť a vaša snaha o prílišné zdravé návyky bude márna, pretože mu po toľkom čase odopierania tie sladkosti a iné „nezdravosti“ neskutočne zachutia. Každý si nechutenstvom a prieberčivosťou raz prejde Aj my momentálne riešime problém prieberčivosti u našej trojročnej dcérky. Aj ona by jedla len tých svojich pár obľúbených jedál, pomedzi to chlebík, koláčik a sladkostí. No sme neoblomní a túto jej fázu určite ustojíme. Tak ako sme ju ustáli u staršej dcéry, z ktorej je teraz ukážková jedáčka. Myslím si, že s intenzitou apetítu sa človek musí narodiť. Niekomu chutí odmalička všetko a niekto jednoducho jedlu neholduje. Ale stále tu je rodič, ktorý má v rukách osud svojho dieťaťa a mal by sa snažiť ovplyvňovať ho ako najlepšie vie. Mal by svojmu dieťaťu ukazovať, ktoré jedlá sú vhodné, mal by sa sám v tejto oblasti vzdelávať. Tiež však nie je dobré všetko striktne zakazovať, ale nájsť tú správnu mieru. Občas aj tú malú sladkosť svojmu dieťaťu doprajte. Ak nepreferujete sladkosti z obchodu, upečte svojim deťom nejaký koláč doma a vôbec doňho nemusíte dať toľko cukru ako je v recepte, prípadne ho nahraďte zdravším sladidlom alebo ho oslaďte ovocím. O pár dní je tu MDD, tak to spolu s deťmi pekne oslávte a pripravte si spolu doma slávnostné jedlo. Nechajte svoje deti pomáhať vám, krájať, miešať, servírovať, zdobiť taniere či slávnostný stôl, nachystať príbor, vybrať pekný obrus... Užite si to tento slávnostný okamih, zasadnite k stolu spoločne a uvidíte, že vám bude všetkým oveľa viac chutiť.
3 Comments
Lenka
5/31/2016 07:18:28 am
Mila pani autorka! Verte ze su aj take deti co naozaj nechcu nic jest iba tych par jedal ktore maju radi a jedia ich dokola. Nie je to lahke a nie raz sme si poplakali. Varime spolu, krajame, jeme zdravo, servirujeme, aj nedame jest a pockame do dalsieho jedenia ale obcas ani to nepomaha. Nechajte si reci o tom ake to je lahke lebo je lahke 3x pisat ako raz zazit. Lenka
Reply
Natalia Kulkova
6/8/2016 08:45:41 am
Milá Lenka, trošku nadhľadu by nezaškodilo. Aj ja mám dve deti, s ktorými sme si všeličo zažili a nie raz bolo aj mne do plaču, keď im človek navarí niečo, čo majú radi a nakoniec ani to kedysi obľúbené jedlo nezjedia. Poznám to veľmi dobre. Neviem, či ste článok dočítali dokonca, ale myslím, že ten hovorí za všetko. Nechcela som sa nikoho dotknúť, aj ja som človek, ktorý robí chyby. No ak tieto slová čo i len trošku pomohli niektorým mamičkám alebo ak niekoho pobavili, tak bol môj zámer splnený. Prajem pekný deň.
Reply
Lenka
5/31/2016 11:21:31 am
Vy ste "ta 5" matka co opovrhuje vsetkymi ostatnimi lebo ich deti nechcu alebo su vyberave v jedle...
Reply
Leave a Reply. |
Autor: Natália KuľkováArchives
January 2017
Categories |