Nie je záchranca zvierat, je vegetarián - egoista

Priestor prvého rozhovoru na našej novučičkej stránke jednoznačne venujem svojmu mužovi, dlhoročnému vegetariánovi, ktorý je od začiatku tvorby Vegegulášu mojím najväčším kritikom, ale aj tým najintenzívnejším podporovateľom. Je tvorcom loga a momentálne sústredí svoj talent v grafickom dizajne na tvorbu našej spoločnej knihy receptov.

Keď sa človek stane v 18-tich vegetariánom, musí mať na to nejaký vážny dôvod. Alebo to bolo, naopak, len z nejakého rozmaru, frajeriny či túžby zapadnúť do nejakej komunity? Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa stal vegetariánom?Nedá sa presne povedať, kedy som sa stal vegetariánom, keďže odmalička som bol vyberavý, čo sa mäsa týka. Nemal som rád kuracinu, bravčovinu, mäso v guláši... Keď som videl mäso s blanami alebo iné tuhšie mäso, tak z toho sa mi obracal žalúdok. To by sa ešte dalo všetko zniesť, ale keď prišla puberta, vek okolo 16 - 18, tak som na sebe zisťoval, že mi bývalo ťažko z príliš mäsovej stravy. Tak som sa  viac-menej vyhýbal takejto strave. Ako-tak som ešte strávil hovädzinu, prípadne vývar. Takže to bolo v priebehu asi 2 - 3 rokov, kedy som úplne vylúčil z jedálneho lístka mäso, mäsové  vývary aj ryby.
Môj dôvod bol teda čisto egoistický. Nešlo mi o záchranu zvierat ani nič podobné. To som nikdy nevedel pochopiť, ako sa niekto môže rozhodnúť zo dňa na deň byť ortodoxným vegetariánom na základe nejakého dokumentu či článku.

Ako to prijala tvoja najbližšia rodina? Rodičia asi neboli veľmi nadšení...Samozrejme, že pre nich to bolo niečo mimo zaužívané správanie. Milión otázok, čo budeš jesť, budú mať s tebou na návštevách problémy, môžeš ochorieť a iné obavy, čo im zas nezazlievam, keďže povedomie o „inom“ stravovaní bolo pre nich tabu. V podstate im to zostalo doteraz, stále sa ma pokúšajú prehovoriť, aby som si dal aspoň rybu, klobásku či kurací vývar. Ale na takéto rady a otázky som si už zvykol. Najprv som ochotne vysvetľoval, že vegetariánstvo nie je iba o vyprážanom syre, potom mi to začalo vadiť a momentálne sa len zdvorilostne pousmejem a už to neriešim.
​
Máš manželku , ktorá nie je vegetariánkou. Ako ona na začiatku vnímala tvoje ​vegetariánstvo  a ako si naň zvykala počas vášho spoločného života? Pravdupovediac, nepamätám si, žeby s tým mala nejaký problém. Skôr naopak, sama tvrdí, že táto strava ju veľmi obohatila, aj keď sa doteraz vegetariánkou nestala, veľmi si obľúbila túto alternatívu v stravovaní a zdokonalila veľa receptov, z čoho sa nesmierne teším.

Ako vnímajú tvoju nechuť k mäsu vaše deti? Vedieš ich k tomu, aby aj ony išli touto cestou?Manželka, ako som spomínal, nie je vegetariánka, takže sa u nás varí aj mäso. Deti nechcem v tomto obmedzovať a silou mocou im niečo vštepovať. Ak sa rozhodnú nejesť mäso, bude to ich voľba. Plus by to bol asi aj problém v škôlke či  v škole, kde by mohlo dieťa citlivo vnímať to, že je odlišné tým, že nemôže mäso, aj keby dajme tomu chcelo. Staršia, päťročná dcéra, je už vnímavejšia a občas sa niečo opýta, prečo nejem to a to, ale ešte po tom nepátra do hĺbky. Berie to asi zatiaľ tak, že jem, čo mi chutí.

Akým spôsobom si sa stravoval na začiatku tvojej vegetariánskej púte? Bol si zodpovedný mladý muž dbajúci o svoje zdravie, nakupoval si vegetariánske produkty, varil si si a dopĺňal chýbajúce vitamíny aj iným spôsobom ako prostredníctvom stravy? Približne od 16-tich rokov, keď sa človek začína intenzívnejšie zaujímať o svoju osobnosť a formuje sa, začalo ma baviť varenie. Experimentovanie bolo síce niekedy zábavné, no niekedy tie moje jedlá boli aj dosť nechutné. Časom sa človek naučí používať a kombinovať koreniny, rôzne ingrediencie a niekedy ozaj stačí zopár surovín a doslova sa vyčaruje v krátkom čase skvelé jedlo. Doma sme mali záhradku, tak v lete v čase prázdnin, to bolo ideálne. Veľa času, čerstvá zelenina pod nosom. Radosť variť. Potom s presunom na vysokoškolský internát sa to len znásobilo. Jedálenská strava mi nikdy nechutila, bol som rozmaznaný domácou kuchyňou. Síce na internáte boli podmienky bojové s dvojplatničkou a dvoma hrncami. Vtedy sa improvizácia a aké-také skúsenosti veľmi zúročili. Snažil som sa nakupovať na trhoch zeleninu a ovocie, nejaké to tofu, strukoviny a mojim cieľom bolo, aby bola moja strava pestrá. Samozrejme, aj ja som si občas dal aj nejaký ten zemiakový šalát, syr a palacinky  v bufete, keďže už nebol čas a priestor na vlastnú tvorbu. Čo sa týka výživových doplnkov, tak okrem občasného užitia vitamínu C, som nikdy nič nedopĺňal.

Stravuješ sa občas v reštauráciách? Čo hovoríš na výber bezmäsitých jedál v slovenských reštauráciách? Momentálne si vystačím s tým, čo si uvaríme sami doma a to si aj následne nosím do práce. Občas sa ideme najesť niekde do reštaurácie. No nie je to žiadna sláva, ak to vezmem vo všeobecnosti, ak nejdeme na istotu do zariadenia, kde sa profilujú aj na takú stravu. V reštauráciách často bezmäsité znamená vyprážané. Či už ide o syr, ktorý je často aj so šunkou, karfiol, šampiňóny a neviem čo ešte. Posledné roky sa to síce mierne zlepšilo, keď jedinou voľbou bola príloha s prílohou (napr. ryža s mrazenou zeleninou). Ale ani teraz to nie je bohviečo. V bežnom stravovacom zariadení, nie príliš luxusnej reštaurácii zameranej hlavne na každodenný výdaj menučiek, si človek vyberie okrem smažených jedál ešte možno nejaké tie cestoviny s podivnou syrovou omáčkou z taveného syra. Takže mnohokrát to končí fiaskom. Vo väčších mestách je ten výber, samozrejme, oveľa lepší.  

​Marek pochádza z Bardejova, je vyštudovaný špeciálny  pedagóg, no jeho profesijné chodníčky nabrali trošku iný smer a z počítačového amatéra a samouka, ktorý si svoj prvý počítač kúpil až na vysokej škole sa stal profesionálny grafický dizajnér a ilustrátor. Dnes žije v dedinke neďaleko Senca, je otcom dvoch dcér a vegetariánom takmer 17 rokov.