Manželka vegána, matka dvoch detí, nadšená cestovateľka žijúca v Holandsku: Tereza Otter

Tereza nie je ortodoxná vegánka ani vegetariánka. Má však muža, ktorý pred niekoľkými mesiacmi presedlal z vegetariánstva na vegánstvo. Spolu sa snažia prispôsobiť tomuto novému životnému štýlu. Deti však zatiaľ k vegánstvu nevedú. O tom, aké je to v zmiešanej rodine vegána a nevegánov, nám porozprávala Tereza žijúca v Holandsku.

Ahoj Tereza, mohla by si nám priblížiť, čo všetko sa zmenilo, keď sa tvoj muž stal vegánom?
Môj manžel je vegánom niečo vyše pol roka. Odvtedy sa v našej chladničke nenachádza mlieko a vajcia. Na chodbe nám pribudli dve veľké škatule s banánmi a značne sa rozšírila aj tácka s čerstvým ovocím a zeleninou. Zeleninový šuplík v chladničke je tiež plnší než predtým. Ani konzervy s cícerom a kidney fazuľou nesmú chýbať. Musím ale priznať, že je pre mňa ešte stále dosť ťažké vzdať sa niektorých nevegánskych receptov a chutí. A tiež ešte nie som celkom zmierená s tým, že by naše deti nemali jesť mliečne výrobky, hlavne keď nemám pocit, že by im nejako ubližovali na zdraví.
 
Prečo sa tvoj manžel po piatich rokoch vegetariánstva rozhodol pre zmenu stať sa vegánom?
Môj manžel bol odjakživa, ja tomu hovorím, "latentný vegetarián" - známe sú historky z jeho ranného detstva, že sa s mäsom rád podelil s ich psíkom. Odkedy ho ja poznám, jedával iba mäso, čo nevyzeralo ako mäso. Keď v r. 2011 pracovne navštívil bitúnok, povedal, že mäso už v živote do úst nevezme. Keďže ale denne bicykluje do práce a späť 40 km, býval dosť unavený, sám cítil, že mu niečo chýba. Jedol veľa všelijakých výživových doplnkov a takých tých umelých bielkovín pre športovcov. Niekedy začiatkom tohto roka sa dostal k prednáškam Dr. Gregera a jeho knihe, How Not to Die a na základe toho sa rozhodol vyradiť aj zvyšné živočíšne produkty.
​
Ja sama asi 1,5 roka nepijem mlieko. Keďže od puberty bojujem s akné a s blížiacou sa štyridsiatkou som mala pocit, že týmto problémom by som už naozaj nemala trpieť. Vyradenie mlieka a mliečnych výrobkov (priznávam, občas zhreším syrom) mi výrazne pomohlo. Takže aj v tomto ohľade môjho manžela chápem a myslím, že vegánstvo jeho zdraviu výrazne pomohlo. On sa zbavil ekzému, naša domácnosť sa zbavila obrovských škatúľ s bielkovinovými práškami a asi ¾ iných výživových doplnkov. A môj manžel sa cíti lepšie, má viac energie a 40 km na bicykli každý pracovný deň je hravo v jeho fyzických silách.
 
Ako to vnímajú vaše deti?
Asi takto: „Mama, napíšem Mikulášovi, nech nám donesie iba horkú čokoládu, lebo tá je zdravšia“, vyhlasuje momentálne náš 6-ročný syn. Deti zatiaľ jedávajú aj mliečne výrobky a raz týždenne aj mäso. Ja priznávam, že citová stránka vegánstva alebo vegetariánstva (že nezabiješ iného živého tvora), zatiaľ ide mimo mňa a myslím, že aj mimo naše deti.
 
Aký je tvoj vzťah k vegánstvu? Neplánuješ sa časom stať aj ty vegánkou?
Túto otázku zatiaľ nemám v sebe celkom zodpovedanú. Musím priznať, že mne mäso jednoducho chutí. Teda, nie žeby som ho musela každý deň, ale raz za týždeň si ho dám rada. Syr podobne. Ostatné nevegánske potraviny už nekonzumujem. Čoraz viac si však uvedomujem, že živočíšna produkcia zaťažuje naše životné prostredie mnohonásobne viac než rastlinná. Na svete nás je stále viac a viac a ak tu budeme všetci chcieť žiť, buď budeme musieť začať jesť aj hmyz, alebo namiesto kukurice pre kravy vysadíme kapustu a zemiaky pre ľudí a staneme sa vegánmi. Ja si vyberám to druhé...
 
Prečo ste sa rozhodli pre život v Holandsku?
Manžel je Holanďan a vzhľadom na vtedajšiu situáciu na pracovnom trhu na Slovensku, aj vzhľadom na to, že ja som, myslím, prispôsobivejšia, rozhodli sme sa pre Holandsko.
 
Vedela by si porovnať ponuku vegetariánskych a vegánskych produktov tam a na Slovensku?
Je tu široká ponuka výrobkov od Alpro a sú aj cenovo dostupné a prakticky v každých potravinách dostupné aspoň v tých základných výrobkoch. Aj klasické potravinové reťazce začínajú produkovať vlastné vegánske výrobky. Výborné sú napríklad rôzne vegánske fašírky a falafely dostupné ako polotovary. Čo je aj praktické, pretože tu sa nejedáva teplé jedlo na obed v jedálni, ale večer doma. Takže ak máš každý deň po práci variť doma kompletné menu, nemôžeš stráviť 2 hodiny varením strukovín.

Ale zas aj na Slovensku je ponuka už pomerne široká, cez prázdniny nám chutili rôzne nátierky. Zo Slovenska si vozíme hlavne sójové mäso (to tu takmer vôbec nepoznajú) a kokosové a sójové mlieko v prášku namiesto práškového mlieka do kávy.

Čo mi na Slovensku trochu chýbalo (ale asi sa to dá zohnať v špeciálnych obchodoch), boli ázijské produkty ako kvalitné kokosové mlieko, tahini (sezamová pasta) a aj dobrý olivový olej je v niektorých menších okresných mestách horšie dostupný.

Tereza býva v Holandsku, má čerstvých 39 rokov a prvých 28 rokov svojho života bývala v Bratislave. Študovala na Filozofickej fakulte UK a momentálne je ešte chvíľu mamou na plný úväzok. Má 2 deti (6 a 4 roky) a manžela (39). Jej záľuby sú cestovanie, architektúra, pečenie, keramika...