Vegánka Lenka Špaček z foodblogu Zdravě jíst

Na Lenkinom foodblogu Zdravě jíst som objavila mnoho inšpiratívnych vegánskych receptov. Lenka bloguje takmer päť rokov, tvorí vegánske recepty, píše zaujímavé články, ale recenzuje aj knihy, obchody či vybrané produkty.

​Ahoj Lenka, tvoj foodblog má názov Zdravě jíst. Popíš nám bližšie, čomu všetkému sa vo svojom blogu venuješ?
Blog Zdravě jíst vznikol pred viac než štyrmi rokmi ako protihráč k môjmu druhému blogu. Na prvom blogu boli klasické dobroty (sviečková, pečenie z bielej múky a cukru,...) a na druhý som začala pridávať zdravé recepty. V tej dobe som sa skamarátila s kváskom a celozrnnou múkou, začala som sa viac zaujímať o zdravú stravu a chcela som začať s čistým štítom. Dlho bol blog vegetariánsky, ale už skoro 2 roky je čisto vegánsky. Zanechala som na ňom len zopár článkov, ktoré považujem za dôležité a pomohli mi pri prechode na vegánstvo – napríklad ako poznať ozajstný vegetariánsky mliečny výrobok, ako osláviť Vianoce ako vegetarián atď. Stále sú to jedny z najčítanejších článkov.
​
Aktuálne sa na blogu venujem vegánskej strave a vegánskym článkom. Veľmi populárne sú inšpiratívne články s vegánskymi obedmi, raňajkami, večerami alebo napríklad jedlami pre manžela do práce. Taktiež ma baví písanie recenzií a tak často recenzujem kuchárske knihy, občas i nejaký obchod či potraviny. 

Na aké témy by si chcela v budúcnosti na svojom foodblogu  intenzívnejšie zamerať?
Viac by som sa chcela zamerať na články o tom, prečo je rastlinná strava dôležitá, prečo je dobré stať sa vegánom a ďalšie environmentálne témy. Veľký ohlas mal napríklad článok o palmovom oleji, kde som upozorňovala na fakt, že sa momentálne označuje za veľkého strašiaka, ale zabúda sa na fakt, že hrozný dopad na planétu alebo človeka majú napríklad banány, kešu... Vlastne sa snažím raziť heslo „Mysli globálne, papaj lokálne.“ A s tým to všetko súvisí. 

​Prečo si sa rozhodla stať sa vegánkou a tvoriť recepty pre vegánov, vegetariánov a ľudí s potravinovými intoleranciami?
Prechod na vegánstvo bol u mňa asi prirodzeným vyústením môjho vývoja. Po dvoch rokoch vegetariánstva som už nemohla zavierať oči pred tým, čo sa deje v mliekarenskom a vaječnom priemysle. A aj napriek tomu, že som kupovala bio produkty a vajcia mala z domáceho chovu, tak stále za tým bio syrom stálo teľa bez mamy a za domácim vajíčkom mŕtvy kohútik, ako odpad vaječného priemyslu.
​
A recepty som začala dávať na blog hlavne prioritne pre seba, aby som mala na jednom mieste všetky obľúbené recepty a ľahko si ich našla. Samú ma prekvapuje, ako sa stal blog obľúbeným a denne mi chodí niekoľko emailov s otázkami a prosbami o radu. Aj preto som si urobila polročný výživový kurz, kde sme sa zaoberali aj vegánstvom, makrobiotikou, vegetariánstvom, RAW stravovaním. 

Publikuješ od roku 2012. Na čo si sa stala v priebehu týchto rokov najviac hrdá?
Najviac hrdá? Asi na to, že som zvládla náročný výživový kurz. Najväčšiu radosť tiež mám, keď sa stretávam s niekým novým, ktorý ma osloví s tým, že varí podľa môjho blogu. To ma vždy veľmi poteší.
Za veľký úspech taktiež považujem manželovu oslavu k 30. narodeninám, na ktorú som pripravila čisto vegánske jedlá. Boli sme na nej jediní vegáni a dokopy nás bolo asi 30 ľudí. Manželov kamarát, úspešný šéfkuchár brnenskej reštaurácie, mi povedal, že jedlá sú skutočne skvelé. Prekvapilo ho, že sa dá i bez mäsa a mlieka pripraviť také dobré jedlo pre bežných stravníkov. :-)

Čo pozitívne do života ti foodblog priniesol?
Mám pocit, že tie moje vedomosti, desiatky prečítaných kníh, prácu v oblasti zdravej výživy môžem niekomu posunúť. Moja rodina (rodičia, brat) moje nadšenie pre zdravú stravu absolútne nezdieľajú a vďaka blogu spoznávam podobne zmýšľajúcich ľudí.

Zaujímavé... Človek by povedal, že práve rodina formuje stravovacie návyky do budúcnosti. Prečo má tvoja rodina takýto postoj?
Manžel a dcérka sa stravujú rovnako ako ja – rastlinne. Moji rodičia a brat sa stravujú klasicky a sú v tom dosť striktní, neradi skúšajú nové veci. Môj otec je veľmi chorý a zmena stravy by mu prospela. No on to odmieta, myslí si, že stravou to určite nie je a ďalej sa napcháva bôčikom, salámou, tučnými syrmi...  
​V poslednej dobe ma však teší brat, ktorému moje jedlá chutia a to považujem za veľký úspech. 

 
LENKA ŠPAČEK
​Lenka má 26 rokov a žije na Južnej Morave. Už rok a pol „pracuje“ ako mama na plný úväzok. Predtým pracovala ako poradkyňa predaja v obchode so zdravou výživou v Brne. „Po rodičovské dovolené bych se ráda věnovala něčemu souvisejícímu se zdravou výživou, ale ještě nemám zcela jasno. Kromě vaření a zdravého stylu mě baví četba, běh a čas trávený s rodinou,“ hovorí Lenka.

---